Z histórie:
Výroba papiera spadá do odvetvia celulózovo-papierenského priemyslu. Tento sektor na Slovensku prešiel ako aj iné sektory privatizáciou. Okrem slovenskej spoločnosti so slovenským kapitálom a dlhoročnou tradíciou BUKÓZA HOLDING, a.s., Hencovce vstúpili v prvej vlne privatizácie do základnej výroby celulózy rakúsky koncern „Neusiedler“ a švédsky koncern „AssiDomän“.
Po kolotoči nadnárodných fúzií ich nahradili ešte silnejšie mená, Juhoafrický koncern Anglo American „Mondi“ a írsko-holandský koncern „Smurfit Kappa Group“. Mondi SCP, a.s. , je súčasťou medzinárodnej skupiny Mondi, ktorá s 51%-ným podielom akcií vlastní závod spoločne so slovenským akcionárom ECO-INVEST, a.s. Mondi SCP, a.s., je jedným z kľúčových členov skupiny Mondi a vyrába väčšinu nenatieraného ofsetového papiera v celom zoskupení. Jeho distribúciu priamo zabezpečuje nadnárodná spoločnosť (papierenská skupina) Mondi SCP, a.s. Spoločnosť BUKÓZA HOLDING, a.s., (spoločnosť Bukocel) ostáva tradičným výrobcom sulfátových bielených buničín pre výrobu papierov, ktoré exportuje do celej Európy.
Výroba papiera
Výroba papiera – je to zdĺhavá a náročná procedúra. Hlavnou surovinou na výrobu papiera je drevo rýchlo rastúcich stromov ako je: smrek, jedľa, topoľ, jelša a buk. Výroba papiera sa dá rozložiť do štyroch technologických krokoch.
1. Výroba vlákien z dreva, alebo iného rastlinného materiálu
2. Príprava papieroviny
3. Výroba papiera v papierenskom stroji
4. Dodatočné povrchové úpravy papiera
Výroba vlákien – z dreva je potrebné izolovať vlákna vhodné na plstenie papiera. Robí sa to troma spôsobmi:
A.) mechanicky – výroba bielej drevoviny.
B.) polomechanicky – výroba hnedej drevoviny a výroba polobuničiny.
C.) chemicky – výroba buničiny.
Výroba bielej drevoviny – biela drevovina sa vyrába mechanickým rozvlákňovaním odkôrneného dreva. Očistené kláty sa rozvlákňujú pomocou komorových brúsov za súčasného pridávania vody. Drevovina, ktorá sa takto získa, je zmesou rôznych druhov dlhovláknitej, slizovitej a múčkovitej látky. Drevovina na výrobu novinového papiera má obsahovať veľký podiel dlhých vlákien, papier s veľkou pevnosťou má obsahovať slizovité podiely vlákien. Tuhé výrobky obsahujú väčší podiel múčky, ktorú získavame zbrusovaním suchého dreva. Mechanické rozvlákňovanie má v porovnaní s chemickým prednosť v tom, že len 5% drevovín sa rozpúšťa vo vode. Nevýhodou drevoviny je menšia pevnosť, vplyvom ovzdušia, pôsobením svetla a pre veľký obsah lignínu žltne, preto nie je vhodná na výrobu kvalitnejších papierov.
Výroba hnedej drevoviny – medzivláknité spojivo buničiny možno rozpustiť parením dreva pri vysokom tlaku. V priebehu parenia sa z dreva uvoľňujú organické kyseliny, ktoré zapríčiňujú jeho rozklad a drevoviny sa sfarbujú do hneda. Obrusovaním sa získa vláknitá hmota s dlhými a pružnými vláknami. Celulóza (buničina) – je najkvalitnejší materiál na výrobu papiera, požaduje sa od nej dobrá odolnosť voči chemikáliám.
Spôsoby výroby celulózy:
1.) sulfitový (kyslý) – ide o sulfonáciu lignínu s pomocnými surovinami (pyrit, vápenec, chlór, voda a vodná para) – očistené drevo (ihličnany – smrek) sa privádza do varákov a následne sa uvarená celulóza perie čistou vodou, odstraňujú sa z nej hrče a bieli sa plynným chlórom alebo chlórovou vodou. Potom sa suší, lisuje a vzniká tak biela celulózová lepenka, ktorá obsahuje 80% celulózy. 2.) sulfátový (alkalický) – spracúvajú sa ním všetky druhy dreva, účinnou látkou je hydroxid sodný s prídavkom sulfidu sodného pri teplote 160 – 1700 C a tlaku do 800 kPa. Vzniknutá celulóza je tmavšia, pevnejšia, no nevýhodou je, že tento spôsob výroby zamoruje ovzdušie zápachom. 3.) nátronový – pri čom na drevo pôsobí hydroxid vápenatý s malým obsahom sódy, pričom sa lignín premieša na rozpustný alkalignín. Ako vstupná surovina sa používa drevo listnatých stromov, čím sa získa mäkká, málo pevná celulóza sfarbená do hneda. Použitie celulózy: výroba papiera, výroba syntetického hodvábu, výroba celofánu, výroba dusičnanov a acetátov celulózy.
Výroba papiera – papierovina je zmes (drevoviny, buničiny, handroviny a iných prídavných látok), ktorá sa rozomieľa na holendri tak, že prechádza vo vani holendra pod široký valec, ktorý má nože. Odstredivou silou otáčajúceho sa valca dopravuje sa papierovina do žľabu, odkiaľ sa vracia do vane. Protinože sú umiestnené v oceľovej konštrukcii na zadnej strane holendra. Vlákna sa medzi nožmi skracujú a pozdĺžne štiepia, čím nadobudnú väčšiu plstiacu schopnosť.
Papierenský stroj sa skladá:
• zo sitovej časti, ktorá sa uvádza výstredníkom do kmitavého pohybu
• z odsávacej časti, ktorá je horizontálne rozdelená na niekoľko odsávacích skríň, z ktorých sa vákuovými čerpadlami odsáva vzduch
• zo žmýkacieho lisu odsávacích valcov
• z lisovacej časti, na ktorej sa papierovina zahusťuje, povrchovo vyrovnáva tým, že papierovina prechádza medzi dva valce.
• sušiaca časť sa skladá zo sústavy za sebou uložených valcov, ktoré sú vykurované. Do rozomletej papieroviny sa v miešačke pridávajú podľa výrobných predpisov anorganické plnivá (kaolín, krieda – zvyšuje hladkosť a znižuje horľavosť), pigmenty (titánová bieloba) hlinka, baryt a glejidlá (kolofónia – na zvýšenie pevnosti).
Glejenie a degradácia papiera – mnoho druhov papiera obsahuje rôzne zlúčeniny hliníka. Čistý papier podobne ako filtračný papier neobsahuje žiadne hliníkové ióny. Je to tzv. pijavý papier, a preto nemôžeme po čom písať atramentom. Naopak, tlačiarenský papier je bohatý na hliníkové zlúčeniny. Takýto druh papiera sa nazýva glejovaný. Na glejenie sa používajú hydrofóbne živicové kyseliny. Papierovina sa dávkuje korčekovým zariadením na papierenský stroj. Na sitovej časti sa papierovina odvodňuje, pričom účinkom mykavého pohybu sita sa vlákna splsťujú. Papierovina prechádza nad odsávacími skriňami, v ktorých sa odvodňuje. Ďalej sa odvodňuje na žmýkacích lisoch. Váha sušiny sa takto zväčší na 44%. Potom sa papierovina pohybuje v sušiacej časti, v ktorej sa teplota po vysušovaní postupne zvyšuje na 100 °C. Papier sa môže ešte vyhladzovať na hladiacich stoliciach, prípadne leštiť a napokon sa navíja na cievku alebo sa reže na formáty. Najjemnejší papier sa vyrába z celulózy a drevoviny, novinový papier sa vyrába z drevoviny a starého odpadového papiera.
Zušľachťovanie papiera – okrem hladenia a leštenia sa papier môže aj satinovať (kalandrovanie), alebo natierať tenkou vrstvou jemného bieleho pigmentu (1-5 mic) v spojive, ktoré obsahuje filmotvorné látky a aditíva rozpustené, alebo dispergované vo vode. Cieľom a účelom natierania je zlepšiť hladkosť, belosť a rovnorodosť povrchu papiera.
Rezanie papiera – papier sa reže na hárky, buď na normovaný hrubý alebo čistý formát. Podľa spôsobu rezania dostávame hárky s vláknom rovnobežným s dlhšou hranou (úzka dráha), alebo kratšou hranou (široká dráha).
Plošná hmotnosť papiera – delenie papiera podľa STN plošnej hmotnosti:
• do 149 g/m2 papier
• kartóny do 250 g/m2
• lepenky nad 250 g/m2.
Základné vlastnosti papiera – tlačové papiere, kartóny a lepenky možno charakterizovať veľkým množstvom rôznych vlastnosti všeobecných, fyzikálnych, mechanických, optických chemických a funkčných. Z hľadiska polygrafického spracovania sú najvýznamnejšie funkčné vlastnosti, t.j. ako sa bude papier správať pri tlači a dokončovacích operáciách a aká bude kvalita výtlačku. Napríklad pravidlom pri ofsetovej hárkovej tlači je, že smer vlákna papiera by mal byť rovnobežný s osou formového valca. Uľahčí sa tým lepšia sútlač. Takisto pri knihárskom spracovaní by smer vlákna papiera mal byť rovnobežný s chrbtom väzby. Pri manipulácii s papierom počas tlačového procesu nesmieme zabúdať aj na vlhkosť a PH papiera.
Požiadavky na papier podľa normy pre tlač ISO 12647-2 – v technologickom procese tlače je podstatným parametrom farebný závoj potláčaného materiálu, teda papiera a jeho kvalita povrchu (natieraný, ľahko natieraný, nenatieraný). Norma špecifikuje päť tried, ktoré majú definované typické vlastnosti, ako je farebný závoj, lesk, jas, či plošná hmotnosť. Definícia papiera je v norme pre tlač ISO 12647-2 asi jedna z najproblematickejších kapitol – reálne dnes majú tlačové papiere iný farebný nádych, než aký norma predpokladá a kodifikuje. Papiere sú často belšie s akoby namodravým nádychom, čo je spôsobené prítomnosťou optických bielidiel, teda prímesami, ktoré sú citlivé na UV žiarenie a ktoré v tomto spektre žiaria. V prípade, že si takýto papier vložíme pod UV lampu, bude „svietiť“, zatiaľ čo materiál bez týchto bielidiel ostane tmavý. V praxi to znamená, že UV žiarenie, ktoré je vždy v určitej miere prítomné v bielom dennom svetle, sa mení vďaka týmto bielidlám na viditeľné namodravé svetlo, ktoré vizuálne vylepšuje tlačový kontrast. Bohužiaľ, tieto bielidlá logicky ovplyvňujú i tlačové farby, teda ich farebný odtieň. Všetky odtiene farieb sú „tlačené“ do studenších polôh.
Pripravil: František Martančík
foto archív: Mondi SCP a.s., Ružomberok
